Štátny dlh

Štátny dlh je súhrn záväzkov štátu z minulých rokov a je tvorený prevažne vydanými štátnymi dlhopismi a prijatými úvermi v mene štátu. Správu štátneho dlhu upravuje najmä Zákon 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Štátny dlh je súčasťou širšej kategórie vykazovania dlhu a tvorí približne 95 % verejného dlhu. Verejný dlh je súhrn záväzkov štátu (štátny dlh), jednotlivých článkov územnej samosprávy, mimorozpočtových fondov v rozpočtovej sústave, verejnoprávnych inštitúcií (ktoré sú zriadené štátom) a územných samospráv a verejných podnikov štátu a samospráv.

Finančné záväzky štátu sú:

Dlhodobé - splatnosť majú viac ako jeden rok: 

• dlhopisy
• úvery

Krátkodobé - splatnosť majú do jedného roka: 

• štátne pokladničné poukážky
• finančné zdroje zo Štátnej pokladnice – väčšinou so splatnosťou 1 deň
• záväzky z operácií na peňažnom trhu – väčšinou so splatnosťou do 2 týždňov

Ideálny spôsob splácania štátneho dlhu je splácať dlh z prebytkov štátneho rozpočtu a z mimoriadnych príjmov (napríklad z privatizácie), ale v súčasnosti sa splatné finančné záväzky nahrádzajú novo prijatými záväzkami, najmä vo forme vydaných štátnych dlhopisov.

Vývoj štátneho dlhu

_{^{Uvedené hodnoty sú v mld. EUR}}

ARDAL - Vývoj Dlhu

Výdavky na štátny dlh predstavujú všetko to, čo musí štát zaplatiť, kvôli tomu, že má dlh. Sú to najmä kupóny štátnych dlhopisov a diskont (úrok) zo štátnych pokladničných poukážok, úroky z úverov a pôžičiek a poplatky. Tu je prehľad tých najvýznamnejších:

Kupóny – fixné percento z nominálnej hodnoty[1] dlhopisu. Vypláca sa pravidelne, väčšinou raz ročne. Pre väčšinu investorov do dlhopisov je to hlavná časť výnosu. Ak kúpite dlhopis za nominálnu hodnotu 100 % a držíte ho do splatnosti, tak kupón je jediný výnos z dlhopisu.

Diskont alebo prémia – diskont nastáva vtedy, ak štát predá dlhopis za cenu nižšiu, ako je jeho nominálna hodnota. Dochádza k tomu vtedy, ak je trhový výnos do splatnosti dlhopisu väčší ako jeho kupón. Investor tak požaduje okrem kupónu ešte niečo naviac. Štát dostane na úvod menej peňazí, ako musí na konci splatiť. Tento rozdiel je diskont. Prémia je opačný prípad, štát dostane na úvod viac, ako pri splatnosti dlhopisu splatí. Prémia je v prípade štátnych dlhopisov príjmom štátneho rozpočtu a znižuje (kompenzuje) jeho celkové výdavky.

Výdavky na Systém štátnej pokladnice – štát si okrem prostriedkov od investorov požičiava aj zdroje zo Štátnej pokladnice, ktorá ich má vo forme depozít a bežných účtov najmä od štátnych inštitúcií. Tieto inštitúcie nemusia (nemôžu) mať bežný účte v banke, ale majú ho v Štátnej pokladnici. Sú im poskytované podobné / rovnaké služby a produkty ako by dostali v banke. Štát tieto zdroje môže použiť na krytie štátneho dlhu, nemusí tak platiť úrok investorom, ale zaplatí ich Štátnej pokladnici a tá ich vyplatí štátnym alebo verejným inštitúciám. Štát na tom mimoriadne šetrí, pretože úroky zo štátnych dlhopisov (ktoré nemusí platiť a teda ich ušetrí) sú spravidla väčšie ako úroky, ktoré platí za zdroje Štátnej pokladnici.

Príjmy z ukladania rezerv – štát sa snaží dlh riadiť bezpečne, a preto drží finančné rezervy pre prípad neočakávaných výpadkov príjmov štátneho rozpočtu alebo zhoršenej situácie na finančnom trhu, ak by krátkodobo nevedel predávať dlhopisy podľa plánu. Táto rezerva „neleží“ len tak na účte, ale je krátkodobo investovaná v rozličných inštitúciách (najmä v bankách) a prináša úroky. Tieto úroky sú príjmom štátneho rozpočtu a znižujú celkové výdavky spojené s dlhovou službou štátu.

Úroky z úverov – štát má okrem vydaných dlhopisov v svojom portfóliu štátneho dlhu v menšej miere aj prijaté úvery. Z týchto úverov platí úroky. Úvery sa čerpajú v nominálnej hodnote, nevznikajú v tomto prípade diskonty alebo prémie ako pri dlhopisoch.

Poplatky – pri riadení dlhu sa vyskytuje viacero poplatkov, to znamená platieb, ktoré nie sú úrokmi a ktoré nespadajú do žiadnej inej kategórie. Ide napríklad o poplatky Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR za registráciu dlhopisov, poplatky Burze cenných papierov za kótovanie dlhopisov a podobne.

Výdavky spojené s dlhovou službou štátu môžu byť hotovostné alebo akruálne. Hotovostné výdavky sa počítajú podľa toho, kedy sa realizuje platba. Akruálne výdavky sa počítajú podľa toho, k akému obdobiu prislúchajú. Ak sa napríklad dlhopis vydá / emituje na konci júna v bežnom roku, tak prvá platba (prvý kupón) bude zaplatená až nasledujúci rok. Hotovostne bude teda celý kupón tvoriť výdavky budúceho roka. Akruálne bude kupón rozdelený, polovica bude výdavkom bežného roka  a polovica bude výdavkom budúceho roka. Je to preto, lebo kupón z polovice prislúchal k bežnému roku a polovicu k budúcemu roku. Oba spôsoby výpočtu a účtovania sú správne, aj keď sa môžu trochu v hodnotách líšiť. Záleží na tom, na aké účely sa majú použiť.

[1] Nominálna hodnota - tiež známa ako menovitá hodnota dlhopisu, je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie. Nominálna hodnota dlhopisu je uvedená v emisných podmienkach dlhopisu a je splatná k dátumu splatnosti dlhopisu. Nominálna hodnota dlhopisu nie je totožná s trhovou cenou dlhopisu, ktorá sa vyvíja v závislosti od pohybu úrokových sadzieb, likviditnej a rizikovej prirážky emitenta dlhopisu.